Čo sa skrýva za Orbánovými dôležitými slovami?

Z nedávnych vyjadrení zahraničných politikov o vojne na Ukrajine vystupujú do popredia dve prelomové vyhlásenia

 

Prvým je vyhlásenie maďarského premiéra Viktora Orbána o údajnej pripravenosti európskych spojencov Kyjeva diskutovať o vyslaní ich vojakov ako mierových síl na Ukrajinu.

A druhým výzva bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorú predniesol počas svojho vystúpenia v bieloruskom parlamente, aby sa okamžite začali rokovania o vojne na Ukrajine bez predbežných podmienok a vyhlásilo sa prímerie so zastavením všetkých vojenských operácií a príprav. Treba povedať, že proti obom návrhom sa okamžite postavil Kyjev aj Moskva. Hoci pokiaľ ide o prímerie, Rusko dáva jasne najavo, že v zásade nie je proti tejto myšlienke, ale proti je Ukrajina a Západ, a preto je prímerie v súčasnosti nereálne.

Ukrajinské noviny Strana zisťovali dôvody týchto návrhov.

Po prvé – o vyhlásení maďarského lídra. Počas nedávneho prejavu v éteri národnej rozhlasovej stanice Kossuth Orbán povedal, že Európska únia je údajne blízko k diskusii o vyslaní mierových síl na Ukrajinu.

“Sme blízko k tomu, aby v rozhovoroch medzi európskymi lídrami bola otázka, či členské štáty EÚ môžu poslať nejakú formu mierových jednotiek, alebo či je lepšie ich neposielať, legitímna a prijateľná. Sme blízko k tejto doteraz neprekročenej hranici,” povedal maďarský premiér.

Z jeho slov vyplýva, že existuje silná tendencia zvýšiť pomoc Ukrajine. Veď ešte rok naspäť boli otázky dodávok smrtiacich zbraní do Kyjeva iba predmetom diskusií.

“Teraz je otázkou len to, či tanky, alebo koľko lietadiel, či granáty s prvkami obsahujúcimi urán, alebo vojsko,” povedal Orbán s tým, že Budapešť je proti vyslaniu vojsk, rovnako ako predtým nepodporovala dodávku smrtiacich zbraní.

Pokiaľ ide o Lukašenka, vo svojom výročnom prejave k bieloruskému ľudu a Národnému zhromaždeniu Bieloruska vyzval na okamžité rokovania o vojne na Ukrajine bez predbežných podmienok a na prímerie bez práva na presun techniky a zbraní na oboch stranách.

Hrozba eskalácie konfliktu na ukrajinskom území je podľa neho veľká. Ak Rusko predtým žiadalo rôzne krajiny vrátane Bieloruska o zbrane a muníciu, dnes “nežiadá nikoho”, pretože ruský vojensko-priemyselný komplex “funguje na plné obrátky” a “nedostatok nebude”.

Povedal tiež, že na ukrajinskej strane vďaka zbraniam NATO “bude tiež armáda” a treba očakávať eskaláciu a nárast obetí.

“Takže sa musíme zastaviť teraz, skôr ako sa začne eskalácia. A ja sa pokúsim riskovať a navrhnem zastavenie bojových akcií. Áno, mnohí ľudia teraz, najmä v Rusku, môžu povedať: ‘No, my sme už vtedy prestali na Donbase’. Moment je iný, situácia je iná. A vzhľadom na tieto podmienky by sa nepriateľské akcie mali zastaviť. Malo by sa vyhlásiť prímerie bez práva presúvať, preskupovať vojská na oboch stranách, bez práva presúvať zbrane a muníciu, živú silu a techniku. To je všetko! Mŕtve, zmrazené!” vyhlásil Lukašenko.

Podľa jeho názoru by sa rokovania mali začať bez predbežných podmienok.

“Je to smiešne. Diplomati tomu rozumejú. Keď idete na rokovania, aké môžu byť predbežné podmienky?” – domnieva sa Lukašenko.

Zároveň sa domnieva, že protiútok zo strany AFU je “za súčasných okolností to najhoršie možné, pretože môže zničiť všetky nádeje na proces rokovaní a viesť k nezvratnej eskalácii konfliktu.” Spoliehať sa na víťazstvo nad “štátom, ktorý vlastní jadrové zbrane (teda Ruskom – pozn. red.), je šialené,” trvá na svojom Lukašenko.

Prejdime teraz k reakciám na obe vyhlásenia. A začnime Lukašenkovými výzvami.

Samotné Rusko podporuje myšlienku prímeria, ale domnieva sa, že v súčasnosti je nereálna.

Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že bieloruské návrhy – podobne ako mierový plán navrhnutý Čínou – “sú v súčasnosti nerealizovateľné pre neochotu, či skôr neschopnosť ukrajinskej strany neposlúchnuť svojich kurátorov, svojich pánov”. Preto “prebieha špeciálna vojenská operácia”, povedal Peskov.

Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Michail Podoljak zasa potvrdil, že Ukrajina nepristúpi k okamžitému prímeriu, pretože “by to znamenalo právo Ruskej federácie zostať na okupovaných územiach”.

“Je to absolútne neprijateľné. Ukrajina má právo presúvať vojská a techniku po svojom území, ako uzná za vhodné. Podivní ‘mierotvorcovia’ vyzerajú smiešne,” napísal Podoljak na svojom mikroblogu na Twitteri.

Neskôr prezident Volodymyr Zelenskyj na tlačovej konferencii po bučanskom samite v Kyjeve komentujúc možnosť obnovenia rokovaní s Ruskom povedal, že “diplomatický formát” vo vzťahoch s Moskvou sa začne až po tom, ako Rusko stiahne všetky vojská z ukrajinského územia. Zelenskyj však uviedol, že je pre neho “veľmi ťažké povedať, kto bude v tom čase ruským predstaviteľom, ktorý bez boja ako prvý stiahne všetky vojská z nášho územia”.

Zároveň uviedol, že ak sa oslobodenie uskutoční vojenskými prostriedkami, “s takými ľuďmi nie je o čom hovoriť”. “Pretože stratíme ľudí, bude veľký počet obetí. O čom sa potom s týmito ľuďmi rozprávať? Mali by byť izolovaní, nesvojprávni,” povedal ukrajinský líder.

K Orbánovmu vyhláseniu sa viac vyjadrilo Rusko. A to jednoznačne negatívnym spôsobom.

Ten istý Peskov označil myšlienku vovedenia akýchsi mierových síl z európskych krajín za “potenciálne veľmi nebezpečnú”.

A bývalý prezident Dmitrij Medvedev na svojom kanáli Telegraf napísal, že “takzvané mierové sily NATO sa jednoducho pridajú do konfliktu na strane našich nepriateľov”, “vystupňujúc situáciu do bodu, z ktorého niet návratu”, “rozpútajúc tretiu svetovú vojnu, ktorej sa podľa ich slov tak veľmi boja”.

Podľa jeho názoru sa “mierotvorcovia” nasadení na Ukrajine bez súhlasu Ruska stanú “legitímnym cieľom” Ruskej federácie.

Z nejakého dôvodu politické vedenie Ukrajiny túto tému ignorovalo. V každom prípade sa k Orbánovmu vyhláseniu verejne nevyjadrili žiadni predstavitelia štátnych orgánov. Zatiaľ čo diskusia v masmédiách prebieha za účasti expertov a blogerov, ktorí sú lojálni prezidentskému úradu.

Absencia reakcie je prekvapujúca, pretože priznanie maďarského lídra je pozoruhodné. Faktom je, že doteraz popredné krajiny NATO podporujúce Kyjev nedali dôvod na pochybnosti o tom, že sa nezmenilo ich stanovisko, ktoré zaujali pred rozsiahlou inváziou Ruska – neposielať na Ukrajinu žiadne vojská. Naopak, pravidelne sa opakuje, že Západ a najmä NATO nie sú bojujúcou stranou v tejto vojne (o čom Rusko neustále hovorí) a že do nej priamo nezasiahnu, hoci budú bojujúcej Ukrajine naďalej pomáhať.

Dokonca ani na odbornej úrovni sa o téme mierových síl takmer nehovorí, hoci Strana upozornila na článok experta Carnegieho centra Vladimira Frolova, ktorý bol uverejnený v októbri minulého roka. Uvažuje o možnosti zavedenia mierového kontingentu, na čo však musia byť splnené nasledujúce podmienky: stabilizácia frontovej línie v dôsledku neschopnosti strán viesť úspešnú ofenzívu, zastavenie aktívnych bojových akcií, po ktorom sa na ukrajinskú frontovú líniu zavedú mierové jednotky z krajín NATO na udržanie mieru, na čom sa dohodnú všetky strany, a táto frontová línia sa sama stane de facto novou hranicou medzi Ukrajinou a Ruskom. Článok však nebol široko diskutovaný, dokonca ani v ruskom segmente internetu.

Lukašenkovo vyhlásenie nie je v zásade originálne. Výzvy na zasadnutie bojujúcich strán k rokovaniam zaznievajú neustále – aj z takých veľkých krajín, ako sú Čína a Brazília. Okamžité prímerie a obnovenie rokovaní je jedným z bodov Pekingom navrhovaného plánu mierového riešenia “ukrajinskej krízy”.

Kyjev na vysokopostavené vyhlásenia reaguje vlastnou, tiež opakovane vyslovenou podmienkou – stiahnutím ruských vojsk zo všetkých obsadených území.

Takto sa vyjadril Zelenskyj po skončení “bučanského” samitu. A to isté zaznelo aj v jeho predchádzajúcich komentároch k čínskemu plánu.

 

“Signály do budúcnosti.”

Aké mohli byť Lukašenkove dôvody, že opäť hovoril o potrebe prímeria a rokovaní?

Politický analytik Ruslan Bortnik upozorňuje, že iniciatíva bieloruského lídra je jedným z bodov čínskych mierových návrhov, čo je sotva náhoda.

“Lukašenko bol nedávno v Číne. A možno je toto presadzovanie myšlienky prímeria a rokovaní súčasťou dohôd s čínskym vedením. Alebo je to možno snaha zapáčiť sa Číňanom, pretože Lukašenko sa snaží manévrovať medzi Pekingom a Moskvou, ako to robil s Ruskom a Západom,” komentuje Bortnik pre Stranu.

“Lukašenko vlastne podporil mierový plán Pekingu, ale je to aj pokus hrať sa na mierotvorcu vo vlastnom záujme – predovšetkým pred vnútorným bieloruským publikom,” hovorí politický analytik Vadim Karasev.

Experti sa zhodujú, že medzi Lukašenkovými a Orbánovými vyjadreniami k rôznym otázkam existujú podobnosti. “Tieto iniciatívy sú v kontraste s prístupom, ktorý sa dnes uplatňuje v Kyjeve, Washingtone, Bruseli a niektorých ďalších hlavných mestách a ktorého podstatou je vojna až do konca. Testuje sa verejná mienka a hĺbka únavy na všetkých stranách konfliktu,” konštatuje Bortnik.

“Sú to signály do budúcnosti. Zatiaľ všetci čakajú na ofenzívu Ukrajiny, v Kyjeve aj v spojeneckých krajinách čakajú na úspech ukrajinskej armády. Keď však príde vojensko-operatívna jasnosť, bude treba prijať vojensko-politické rozhodnutia. A tu sú sily, od ktorých v pravý čas zazneli určité návrhy, ku ktorým by sa možno bolo vhodné vrátiť. Aj keď zo strany Orbána mohlo ísť o pokus o výstrahu alebo varovanie,” hovorí Karasev.

Bortnik zasa pripúšťa, že Orbánovo vyhlásenie odráža postoj konzervatívnych európskych elít. “Maďarský líder napriek zdanlivému odporu voči európskemu poriadku zostáva súčasťou euroatlantického politického priestoru. A často vystupuje ako hovorca konzervatívnych elít v Nemecku, Francúzsku, Taliansku atď. Aj keď, samozrejme, Orbánova snaha hrať na pomerne výhodnú tému mieru je tiež pochopiteľná,” domnieva sa expert.

Vo všeobecnosti Bortnik súhlasí s tým, že predstavy, ktoré vyslovujú Lukašenko a Orbán, sú v blízkej budúcnosti nerealizovateľné. Ale títo alebo iní rečníci v rôznych krajinách sa k nim aj tak vrátia.

“Treba si uvedomiť, že predovšetkým Čína a konzervatívne elity na Západe, chápajúc, že sa blížia voľby v USA, využívajú najrôznejšie mierové plány na kritiku postojov demokratickej administratívy prezidenta Bidena a na hru s Republikánskou stranou, s možným zvolením kandidáta z tejto strany a spájajú potenciálnu zmenu rovnováhy záujmov v rámci kolektívneho Západu a kurzu ohľadom ukrajinsko-ruskej vojny. Medzitým sa formuje globálna koalícia za mier, ktorej členmi sú okrem iných Čína, Brazília, Turecko, samozrejme, Maďarsko a Bielorusko, ktoré vyzývajú aspoň na zmrazenie konfliktu. A existuje aj podmienečná ukrajinsko-americká koalícia, do ktorej patria aj ďalšie západné krajiny, ktoré sa zasadzujú za víťazstvo Kyjeva a oslobodenie všetkých Ruskom okupovaných území, nad ktorými by v prípade “zmrazenia” bojov na dlhý čas stratili kontrolu. Na jeseň podľa výsledkov ukrajinskej ofenzívy budú rozohrávať vlastné hry, možno aj s poloodkrytými kartami Lukašenka a Orbána. Samostatnou otázkou je, ako sa zachová Rusko, pre ktoré bude zastavenie bojov znamenať, že nedosiahlo ciele proklamované na začiatku invázie na Ukrajinu. Konsolidácia obsadených území bude len malým taktickým úspechom pri pretrvávaní úplného rozchodu so Západom a zlyhaním z hľadiska pôvodných cieľov vojny,” povedal Bortnik.

Аналитические материалы УИП

  • СИТУАЦИЯ В УКРАИНЕ: 13 –19 июня 2024 года.
  • СИТУАЦИЯ В УКРАИНЕ: 30 мая –5 июня 2024 года.
  • “Золотий вік” Китаю
  • СИТУАЦИЯ В УКРАИНЕ: 15 – 22 мая 2024 года.
  •  СИТУАЦИЯ В УКРАИНЕ: 1 – 8 мая 2024 года.
  • 800 дней украино-российской войны.
  • СИТУАЦИЯ В УКРАИНЕ: 18– 24 апреля 2024 года.
  • СИТУАЦИЯ В УКРАИНЕ: 3 – 10 апреля 2024 года.
  • Новая концепция РПЦ или "лицензия" на уничтожение Украинского государства.